Maťko Windisch (6.ročník)...ďakujeme ti...budeme si pamätať, že slovo KIMONO sa píše s mäkkým i.

Keď sa povie“ Lyžiarsky výcvik“, tak ale poriadny s kopou zábavy a potešenia na bielej perine. Bolo nádherne, v lone Západných Tatier – Roháčoch. Keď si odmyslíme nejaké tie nedokonalosti – veď vieme, tak to bola skrátka šialená jazda. Zajazdili, nasmiali, ale aj napapali, unavení večer zaľahli, ale ten pocit, ten je nenahraditeľný. Možno niektorí, zalovili na dne svojich síl, ale výsledok ozaj stojí zato!

Svet je dnes plný zábavy. Žiaľ, stále viac sa derie do popredia digitálna vrstva tejto stránky života. O to viac sme potešení, že sa stále odohrávajú zázraky skutočného, možno až  bežného života. Mnoho takýchto čarovných udalostí sme pozorovali v jeden slnkom preliaty februárový týždeň , na svahu vo Valči. V mnohých prípadoch sa udial zázrak zrodenia lyžiara. A my ho máme zdokumentovaný. Tak nech sa páči.  

  Nič nie je len čierne, či biele a aj ťažké časy so sebou vždy nesú niečo , na čo sa dobre spomína.

    Ale mnoho dobrého hynie s kalendármi a preto sme sa náš pravidelný tematický deň, tento raz na tému „ Zodpovednosť za slobodu“, rozhodli zasvätiť práve tomu najkrajšiemu, čo sme my ,  pamätníci , pred revolúciou spoznali a zažili.

    Deti sa mali možnosť zoznámiť s predmetmi, ktoré vtedy boli lesklými výdobytkami vedy a techniky ( za čo ďakujeme manželom Mišinovcom ), a pedagogický tím si pripravil blok hier a zábavy. To všetko podfarbené módou sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a budovateľskými melódiami, ktoré sú už dnes naozaj len pre „srandu“.

    Nuž nech nám teda žiarivo slnko svieti.

Zvyčajne mám chuť opisovať rôzne školské akcie vzletnými metaforami a dodať im tak o niečo viac lesku.

   Vedecký deň, ktorý pripravila pani učiteľka Zuzka Vadelová so siedmakmi, pre všetky ročníky 1. stupňa však takúto podporu nepotrebuje. Vedecký deň bol tak výnimočný a vydarený formát rovesníckeho učenia, že jediné čo je treba vyjadriť, je naše úprimné poďakovanie pani učiteľke chémie a jej fantastickým vedcom zo siedmeho ročníka. A to nielen za samotnú realizáciu projektu, ale aj za hodiny usilovnej práce, ktorú si príprava vyžiadala.

    Bolo to jednoducho ÚŽASNÉ!

Na hodinách angličtiny sa nenudíme. Učíme sa v teréne, hýbeme sa, zastupujeme pani učiteľku a tiež sa učíme navzájom.

  Celý október sme sa na ranných kruhoch venovali téme – Naši najbližší. Október, ako mesiac úcty k starším, nám ponúkol priestor na veľké finále.

    V tomto duchu sme pripravili tematický deň, teda deň, počas ktorého sa všetky aktivity viažu s danou témou. V triedach nás navštívili staré mamy, ktoré nám porozprávali o dobách ich mladosti. Pani vychovávateľka Vajová deti zoznámila s mnohými predmetmi, ktorých využitie už dnes málokto pozná. Potom sme otvorili tvorivé dielne, kde deti vyrobili množstvo jesenných dekoračných diel. Nuž a od 15-stej hodiny sme si dali rande so starými rodičmi a v tvorení sme pokračovali spolu s ich múdrosťou , skúsenosťou a šikovnosťou. Našich najbližších najstarších sme obdarili milým vystúpením a vzácnym honorárom nám je chodba plná nádherných umeleckých diel.

   Toho roku nás prekvapila rekordná účasť a často komunikovaný záujem o podobné akcie. Tak sa tešte na Vianoce. My sa už tešíme.